Kolegyňa-kamarátka mi kúpila gaštany. S láskou totiž spomínam na milovaný gaštanový koláč, ktorý som raz robila a v liste SCD gaštany sú. Tak som si povedala, že si predpripravím pyré do budúcna, a bola to moja premiéra (a tak to aj dopadlo).
Mala som k dispozícii 500 g gaštanov, schválne som všetko vážila, nech viem, akú majú výťažnosť. Použila som tento recept.
Najprv som gaštany nakrajovala a hádzala do vody, ale v polovici som si všimla, že niektoré sú plesnivé, tak som ich zase pekne povyťahovala a nakrajovala viac, aby som zrovna tie plesnivé vyhadzovala. Moj pokrm sa naozaj nemusí variť vo vode plnej plesnivých spór 😛
Po cca 40 min som ešte blúdila na nete a získala som prospešnú info, že je dobré šúpať gaštany ešte teplé, lebo to ide ľahšie. Tak či onak, bola to s prepáčením strašná drbačka a zabralo to asi hodinu. Už chápem, že kedysi trávili ženy pri „plotne“ celý deň, lebo keď ešte neboli hotové tovary a polotovary, tak iná možnosť nebola. Keďže som sa ku konzumácii pečených gaštanov dopracovala až vo vyššom veku, nebola som si istá, ktorá farba je po uvarení správna, teraz mi to už docvaklo 🙂 Nicméně, niektoré som šúpala evidentne nedovarené a pred najbližšou úpravou ich budem musieť tepelne upraviť.
Na zmenu konzistencie som použila lis na cesnak. Uvažovala som nad fúd procesorom neboli mixérom, ale som si povedala, že by bol ešte nebodaj vyšší odpad a po takej námahe som odmietala prísť čo i o len gram gaštanov.
Takto to vyzeralo vo finálnej podobe. Bolo toho 300 g, takže som docela spokojná. Použijem to na koláč, čo sa pečie, tak snáď sa tie polosurové ešte dorobia. Nebola som si istá, čo s tým, tak som to rozdelila na dve poloviny a pomrazila. Liať tam rum mi neprišlo na SCD moc rozumné 🙂