Chlieb soľ nad zlato (mandlový)

Zase som mala chlebový absťák. Druhý z receptov, na ktorý som pozerala okrem kešu chleba je tento: http://www.ihaveuc.com/my-daily-bread-recipe-scd-legal/

Čo mi na ňom imponuje je množstvo ingrediencí a absencia kešu masla. Kešu maslo je problém – buď si ho musím urobiť, alebo kúpiť vo vaňkovke 250 kč/250 g ..no to iste. Ale nie je prekvapivé, že je tak drahé. Kešu stoja od 30 kč/100 g.

Ako vždy som nehodlala riskovať toľko ingrediencií, tak som urobila polovičnú várku:

  • 3 hrnčeky mandlovej múky,
  • 1,5 lyžičky kypriaceho prášku bez fosfátov,
  • 2 lyžice olivového oleja,
  • 1 vajíčko,
  • 0,5 hrnčeka sodovky (ja som nemala a použila som perlivú matonku).

K príprave som bola vysoko skeptická, ako už u každého chleba. Zmiešala som múku s práškom, pridala olej, vajíčko a nakoniec matonku. Tej matonky som dala trošičku menej ako 1/2 hrnčeka, keď sa mi to zdalo akorát. Rozhodla som sa to v tejto fázi odfotiť, aby som prípadne mala za tých 150 kč aspoň nejakú spomienku:

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Vrhla som to na papier do remosky a vyslala modlitbu za mandlovú múku. O asi 25-30 minút som našla v remoske toto:

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Vnútro bolo stále trochu mokré, ale kebyže ho pečiem dlhšie, asi by prihorel. No a chuť – síce teraz moc necítim, ale chutil ok. Až na to, že páni originálni zabudli na soľ. A fakt chýba. Tak si teraz každý krajček solím extra. Inak sa dosť drolí. Možno majú amíci vačšie vajíčka, tak skúsim nabudúce dve.

Ešte jedna „profilovka“:

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Nejaké kalorické info:
celý chlieb: 8657 kJ, 183 g tuku, 78 g cukru, 66 g bielkovín
dalo by sa z toho urobiť tak 10 krajíčkov: 865 kJ, 18 g tuku, 8 g cukru, 7 g bielkovin na krajec.

Reklamy

Prvý pravejší chleba (kešu)

Po dvoch nie-úplných-úspechoch s náhradou pečiva v podobe preclíkov a madlového chleba som zaujala viac než skeptický pohľad na túto oblasť SCD diety. Ale ešte mám stále dva tajné tipy a keďže som cez víkend robila ono slávne kešu maslo, rozhodla som sa dať šancu famózne vyzerajúcemu bezzrnnému sendvičovému chlebu z tohoto webu.

Svoje šance som videla čierne, nakoľko štartovacia pozícia nebola dobrá: mám len remosku, nemám formičku na chleba, masla som vyrobila len na polovičku chleba a v neposlednom rade – zatiaľ žiaden chleba nebolo to oné ono.

Recept bol komplikovanejší než obvykle, ale neodradil ma. Pre povzbudenie – zistila som, že u SCD zabere najviac času príprava ingrediencií, samotné miešanie je rychlovka.

Origoš je to takto:

  • hrnček kešu raw hladkého masla (videla som ho v zdravej výžive vo vaňkovke, alebo si ho urobte tak ako ja),
  • 4 veľké vajíčka (ja som mala české),
  • 1/2-2 lyžice medu (podľa toho ako to chcete mať sladké…hádajte koľko som dala ja :-P),
  • 2.5 lyžice jablčného octu (pozor HIT!! – u mňa to dopadlo dobre),
  • 1/4 hrnčeka mandlového mlieka (ja som použila lieskoorieškové),
  • 1/4 hrnčeka kokosovej múky (to je cca 4 lyžice),
  • 1 čaj lyžička prášku na pečenie bez fosfátov,
  • 1/2 čaj lyžicky soli.

Výhodou SCD varenia je, že po prvej fázi máte vačšinu ingrediencií doma, keďže sú v každom recepte tie isté. No worries. Moja varianta pre tých, čo neveria: 1/2 hrnčeku kešu masla, 2 vaja, 1 lyžička medu, 1 kopcom lyžicka jablčného octa, 3 lyžice lieškoorieškového mlieka (nemala som mandlové), 2 lyžičky kokosovej múky (pomlela som stúhaný kokos), 1/2 lyžičky prášku na pečenie a 1/3 lyžičky soli.

HITkári, skúste to s tým octom. Ten ocot je doležitý pre funkciu prášku do pečiva, inak budete mať placku.

Vajcia rozklepneme tak, aby sme mali žĺtky a bielka zvlášť. Do food procesora (mixér) som šupla maslo s žĺtkami. Obavy o to, či je maslo dosť olejovité, lebo som nepridávala pri jeho robení ani post žiaden olej boli neopostatnené. Spolu sa to rozmixuje a keď to bude vyzerať nevábne, je to ono (je to pár sekúnd). Pridá sa mlieko, med a ocot a zase sa to mixne, teraz to už aj nevábne voní.

V druhej miske som mixla kokosovú múku, prášok a soľ a v poslednej miske vyšľahala bielky.
Teraz je ten čas, keď už ste mali mať vyhriatu rúru na cca 150°C, alebo máte to štastie ako ja a stačí vám stlačit tlačítko na remoske.

Kokosovú múku, prášok aj soľ som pridala k tomu maglajzu kešu masla a rozmiešala (lyžičkou, mixér sa na to už vykašlal). A potom najvačšia úloha – pridať k tomu sneh z bielkov. Prvé sekundy to vyzerá, že sa to za žiadnych okolností nemože spojiť, ale pri malej trpezlivosti to ide. Keďže som nemala formičku, ktorá by sa vystlala papierom a pomazala kokosovým olejm (aaa, ten už nie :-), tak som dala papier do remosky. V záujmu zachovania zdravého rozumu som kokosový olej nedávala, už som prekokosovaná. Cesto som teda vyliala na papier, čo iné mi ostávalo. Kým som umyla riad po tomto výbuchu + 10 min, bolo hotovo (páratko vyliezlo čisté). Vypla som remosku a pootvorila vieko. Pre tých, čo majú ozajstnú rúru je čas vraj cca 40 min. Vyzeralo to, že sa niečo upieklo. Nechala som to ešte vychladnúť a o 20 min ochutnala.. No a je to faaakt dobre. Tie kešu nie sú tak vtieravé ako ostatné oriešky a nie je to až tak sladké 🙂 Bol vysoký tak nad centimeter a delicious.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Falošná bramborová kaša

Podľahla som nátlaku paleowebu a presunula sa do tretej fáze. Vec, ktorá ma sem presunula bola fantasticky vypadajúca kaša na tomto webe: http://www.paleolifestyle.cz/2012/07/17/kvetakova-kase-podruhe/ (a originál tu) a keďže karfiol neboli květák je od 3. fázy povolený, šup sem s ním. Človek má čítať medzi riadkami a tak som napriek eufórii, že budem jesť niečo, čo vyzerá ako kaša, bola trochu skeptická díky slovám: „Jako náhrada bramborové kaše je to docela dobré.“ Docela je docela nevinné slovo, že?

Tak som sa do toho pustila. kúpila som si květák a vačšinu nakrájala a šupla do kukty. Dala som si pozor, aby tam bolo málo stoniek, lebo tie nie sú moc friendly – aspoň nie od brokolice, ale květák považujem za rovnako rizikový. Dala som tam trochu vody a nechala variť kým som upratala a umyla lednici. Veď to poznáte – syčí, príde vám, že už dosť dlho, tak si poviete, že to otvoríte a keď to nebude, znova postavíte na oheň, resp. elektrinu ako ja. To, čo ma motivovalo v danen okamih kuktu otvoriť bol smrad, pripomenul mi zubára a ja som sa bála, že už je karfiol prihorený. Nebol. Ale makký už bol. Osvietilo ma a spomenula som si, že u bramborovej kaše ide všetka voda preč (človek z tých vývarov a pyré úplne zmagorí) a rovnako som vykonala aj tu. Bol to dobrý nápad. Ďalej som recept robila podľa povodného. Nechcelo sa mi plýtvať olejom, navyše pod tou palbou orieškov nemám potrebu konzumovať další tuk a tak som použila na skoro celý květák asi 1 lyžičku ovlivého oleja. Solila som, kým to nemalo nejakú chuť, čo bolo dosť na moje pomery (možno aj celá lyžička na květák).

Urobila som si k tomu krůtu a milované žampiony s cuketou. Tie by som jedla každý deň.. vlastne ich aj skoro každý deň jem.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Čo do výzoru, naozaj to vypadá ako bramborová kaše. Čo do chuti, lepšie je sa na to pozerať. Nie že by to bolo úplne zlé, ale je to také mdlé a ten karfiol to robí trochu nahorklé, alebo neviem ako to popísať. ..takže, suma sumárum, ako náhrada bramborovej kaše je to docela dobré 😉

Z jedného karfiolu výjdu tak 4 porcie.

Dýňový krém

Ano, priznávam sa, podvádzala som. Miesto maslovej dyne, ktorú máme oficálne vo fázi 1 povolenú, som použila hokkaido. Prežila som v zdraví a hlavne bez príznakov.

Urobiť dýňový krém zvládne každý ľavou zadnou:

Dýňu som zbavila jaderníka, ošúpala, nakrájala na malé kocky, dala do hrnca. Pridala som trochu vody (bajvoko 1/3 dyne, priliať sa dá predsa vždy) a šupla na platničku.

Keď som si na to spomenula, posypala som to korením (čiernym only) a soľou.

Keď už mi dýňa prišla rozvarená, tak som to odstavila a rozmixovala momentálne už zosnulým ponorným mixérom. Voilá.

555892d248_97350579_o2

Klamlivé preclíky

Nastal ten deň a ja som mala chlebový absťák. Nutne som potrebovala niečo slané. Po nie príliš pozitívnych spomienkach na mandlový chleba som si povedala, že treba dať šancu inému. Nie že by bol úplne zlý, ale každý mi tvrdil, že jem makovník.

Keď som uvidela tieto preclíky, bolo jasné, že mám víťaza súťaže o najbližší kuchársky experiment.

Český preklad a SCD modifikace jest nasledovná:

  • 3 vajíčka
  • 1 a 1/2 hrnček mandlovej múky (ja som použila kupovanú, ale ak nemáte čo robiť, tak recept je tu)
  • 1/2 lyžičky soli
  • 2 lyžice kokosového oleja (v origoš recepte je maslo)
  • 3 lyžice kokosovej múky (vyriešila som to pomletím strúhaného kokosu)
  • (1 lyžička vody)

Ako vždy som receptu neverila a urobila 1/2 dávku: 2 vaja, 75 g múky, 1/4 lyž soli, 1 lž kokos oleja, 1 lž kokos múky.

Obe vajcia som rozbila a vyšlahala. Múku som zmiešala so soľoou a olejom, potom som pridala vačšinu vajec. Prihodí sa jedna lyžica kokosovej múky, chvíľku sa to má odležat a potom pridať druhá. Má sa to nechať odpočívať 5 minút, ale neviem už, či som bola tak trpezlivá. Potom sa majú robiť nádherné preclíky ako na fotách v origoš recepte, ale moje takých dokonalých tvarov nedospeli. Hrozne sa to lepí, lepšie sa tvaruje keď má človek ruky omyté studenou vodou. V remoske to bolo hotové coby-dup a tesne pred koncom som to pomazala zbytkom toho rozšlahaného vajíčka a posypala soľou. Preclíky, nepreclíky, kokosová chuť prebíjala. Možno s tým maslom by to bolo ozajstnejšie. O foto sa rada podelím, aby ste nemali depresiu, že tie vaše vyzerajú hrozne. Z tej mojej várky sú toto všetky okrem jedného, ktorého som v rámci degustace zjedla.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Mandlový niečo-ako-chleba

Prvý deň druhej fáze SCD ma chytil variaci amok a akútne som musela prijať niečo v tuhom skupenstve odlišné od masa. Tak som si vygooglila SCD chleby a rozhodla sa urobiť (ako inak pri mojej lenivosti) ten najjednoduchší: v mikrovlnke!

Origoš recept tu: http://ancestralchef.com/microwave-paleo-bread/

Použila som vernú verziu, ale pre anglickyneznalých:

  • 1/3 hrnčeka mandlovej múky,
  • 1 pol. lyžica pomletých ľanových semiačok,
  • 1/2 čaj. lyžička prášku do pečiva bez fosfátov,
  • 1/8 čaj. lyžičky soli,
  • 1 vajce,
  • 2 a 1/2 lyžice kokosového (roztopeného) oleja.

Všetko som zmixovala a dala do hrnčeka, hodila na 90 sekúnd do mikrovlnky. Medzitým som googlila, aký je výkon amerických mikrovlniek, nech viem, či mám stejné, moja má 800 W max. Behom 90 sekúnd som to nestihla vygoogliť, síce to voňalo po celom byte, ale neverila som, tak som ešte 90 pridala. Po druhých 90 to vyzeralo úplne rovnako ako po prvých 90.

Nechala som „chlebík“ vychladnúť v miske, kde sa robil. Na druhý deň poslúžil k obedu. Objem nezvačší (aspoň nie mne).

0ea1022f1a_97350581_o2