Ako som zišla z SCD cesty

Keď som si tri dni po horskej výzve dala chleba, tak mi priateľ povedal „no to jsem teď zvědavý, jak ukončíš ten blog..“ Tak asi takto nejak 🙂 Ako to teda bolo?
Horská výzva bola supr trupr, potom sme šli k Oříškovej mame na véču, kde sme si dali ten guláš, ako som písala v poslednom príspevku. Po ňom mi bolo docela špatně v noci a dalšie tri dni mi bolo zle vkuse – presne pocit ako pred SCD – strašný, ale strašný hlad, ale zo všetkého zle. Druhý deň si robil Oříšek na véču chleba a ja keď som dávala chlieb do hriankovača, tak som takmer odpadla od túžby dať si aspoň kúsok – malý kúsok.
Dalšie dva dni neboli o nič lepšie a tak som si povedala, že sa asi SCD míňa účinku a ja mám z toho nervy a zase histamin hore. Nostávalo iné východisko, než si pridať prílohy. Začala som myslím špaldovými těstovinami (lebo tie proste milujem 🙂 a pokračovala jáhlami a pečivom. V polysacharidovej eufórii som si dala kaiserku z obchodu – to bola chyba! Zle nedobre po kaiserke, tak som si odškrtla dalšiu vec – nekupovať rozmrazované a dopekané pečivo. Nerobme si ilúzie o čistote v obchodoch a tak to nie je nič prekvapivé.

Za tie asi tri týždne, čo nie som už SCD+, som porušila SCD hrozným sposobom 🙂 takže čo som stihla skonzumovať: kilá vysoko% čokolády (nedalo, proste sa nedalo odolať a mne skrz HIT nevadí:-), mazanec (domáce kynuté veci sa zdajú byť ok), brambory (nič moc), natural a basmati ryžu, jáhly (ó, mnoho), pohanku, rýžové a špaldové nudle a žitný chlieb. Z mliečnych som si pridala len známu a bezpečnú mozzarelu. A olivy. Hneď je život prestrejší. Len by som furt jedla a jedla, tak to musím nejak utnúť 🙂

Takže kam teraz? Asi to tu trochu premenujem, svoju SCD cestu tu nechám, nech prípadne vytrvalejší ľudia majú návod a ja sem pridám občas niečo čo spapám 🙂

Phase 2 – aké je to s SCD?

Keďže prvý diel SCD života mal veľký úspech (tj. rada som si prečítala spatne, ako mi bolo), rozhodla som sa po desiatich dňoch fázi dva spísať život na tejto fázi.

ORECHY
Ako ma v prvej fázi napadlo ako prvé slovo hlad, teraz sú to orechy. Všetko sa točí okolo orechov. Orechové mlieko, orechová múka, orechové koláčiky, orechy, orechy, orechy. Aby bolo jasné, ja oriešky milujem. Ale nikdy by ma nenapadlo jesť 100 (alebo aj 200) g denne. Problém je, že orechy sú esenciálnym základom všetkého chleba, ktorý mimochodom v tejto fázi nie je povolený, ale už sa to nedalo. Pametám si, ako som si prvý deň tejto fázi kúpila arašídové maslo a natajnačku jedla v šaline cestou dom a rozplývala sa nad jeho dokonalosťou. Behom tých 10 dní u mňa padlo 200 g arašídového masla a kilá iných orechov. Asi si to začnem písať. Doborou vecou je, že oriešky = tuk = energia. Takže konečne niečo človek zvládne. Ale príjem tukov je už docela enormný (tuk vo vajciach a hlavne v tých orieškoch) a ani by ma neprekvapilo, ak by som denne dvojnásobne prevýšila doporučený príjem. Ale čo chcete jesť??

FINANCIE
Ježiši tie orechy sú drahé 🙂 Polovica výplaty padne na oriešky, orechové múky a maslá. Napríklad keď si upečiem jeden chlieb, ktorý mám tak na 4-5x, chleba ma stojí cca 180 kč. Ak si robím domáci (tj. z domáceho masla) tak ma stojí tak stovku s tým, že tri hodiny trápim mixér. Jediné čo ostalo lacné je mrkva a občas jablká, banány sa dajú zniesť. Dýňa 70 Kč, ale výjde na 2-3x. Dnes som zjedla rajčiny za 50 kč, lebo som si povedala, že v rámci introdukce nebudem jesť nejaký nezrelý shit. Sušené plody (marhule) sú tiež drahé jak cyp, lebo si samosebou musíte kúpiť tie v zdravej výžive, nesírené. No a čo si budeme hovoriť, med tiež nie je zadarmo.

CHUŤ
S chuťou je to stále dobré. Ale strašne by som si dala to lístkové cesto. To mi chýba hrozne, aj keď som ho predtým mala sporadicky. A chýbajú mi syry. Ale človek sa drží, už si docela zvykol. Len by som si dala niekedy nejaké iné ovocie, len to bohužial v marci nie je možné…
A čo ma štve najviac je, že v tejto diéte je všetko sladké! Je to tým, že všetky kvázi prílohy sú sladké. Moje cheat chleby majú sladký nádych, keď chcete niečo zobnúť, možete zobať sladké ovocie alebo sladké oriešky (cheat). Na tanier si lejete sladkú dýňu. Jablko je sladké, mrkva je sladká. Mám pocit, že ešte aj tá okurka je sladká..

ENERGIA
S energiou je to na vážkach. Oriešky sú síce bomba, ale že by som zvládla zabehnúť polmaratón, to neviem. Každopádne o 10 dní vám poviem. Stále platí, že sa z masa nenajete. To je len taká dekorace 🙂 (ale thumbs*up za bielkoviny)

ČAS
Čas nie je. Stále si musíte variť. Kto nenavarí, ten sa nenaje. Len už vás ani to varenie nebaví. Iba občas 🙂

CELKOVÝ STAV
Prečo sa človek teda tak týra, keď by si vkuse dal niečo iné a privádza ho to na mizinu? Lebo je to fakt dobré. Pri tej energii-neenergii si človek neuvedomuje, ako mu je dobre, ale keď príde zlý deň, alebo zlé odpoledne (napríklad som také mala keď mi začínala nemoc, lebo evidentne eozinofily bojovali a strielali histamin po tele), tak si spomenie človek aké to bolo „predtým“ a to sa nedá popísať. Aneb, kedy vám naposledy večer škvŕkalo v bruchu? 🙂

Jediné, čo ma drží pri živote je vidina presunu na paleo a konečne tá čokoláááda :-)) (ale to je ešte pár dlhých chvíl)

Phase 1 – aké je to s SCD?

Možno by niekoho zaujímalo, aké je to žiť na SCD diéte. Tak sa to tu pokúsim spísať za fázu 1.

HLAD
Človek má permanentne hlad. Respektíve nie je to hlad, akí majú ľudia, ktorí jedia málo potravín (tí majú naozaj permanentny hlad, kým si „nezvyknú“), ale je to hnusný rýchly hlad, ktorý príde tak hodinu po jedle. Nie je to prekvapivé, nakoľko papkáme potraviny, ktoré sa vstrebú behom pár minút od príjmu a majú šialený glykemický index. V SCD nie je vobec problém, že by ste sa museli v jedle odmedzovať, ale nedá sa utešovať tým, že keď bude mať človek hlad, tak sa napapá. Prvým problémom je, že točíte pár potravín dookola a naozaj už štvrtý krát v ten deň mrkvu nechcete, poprípade sedem dní s kuraťom nie je tiež žiadna výhra. Druhým problémom je, že tie potraviny musíte mať. V prípade HITky s SCD ich musíte mať uvarené doma, pekne pomrazené a rátať s tým, keď idete do práce. Takže sa stane, že naozaj už nemáte čo jesť a potom dopadnete ako ja s porušovaním pravidiel – miesto dusenej mrkvy strúhanú a podobne.

CHUŤ
S chuťou je to lepšie, než som sa bála. Nedá sa povedať, že by mi klasické jedlo nejak dramaticky chýbalo, že by som si trhala vlasy pri myšlienke na chleba alebo syr, ale je pravda, že čím menej nad tým človek premýšla, tým lepšie. Stravovanie jedného non-SCD stravníka u mňa v domácnosti mi dáva mnoho príležitostí k „hrešeniu“, ale to by bola u SCD úplna blbosť. SCD sa dá ísť buď 100 %, kde si dávam iba hrešenie medzi fázami (napr. kokosový olej na opraženie palaciniek vo phase 1), ale inak nemá zmysel. Keď na mňa pozerá čokoláda, tak si poviem: týždeň sa stravuješ ako blbeček a potom si to pokazíš týmto? NIE!
Chuť som nahradila voňou a tak všetkým jedlo voniam. Keď niekto niečo prinesie, tak sa automaticky pýtam, či to možem ovoňat a s tým si prvý týždeň vystačím.

ČERSTVOSŤ
Toto je problém HIT, nie samotnej SCD. My máme celú SCD sťaženú nutnosťou čerstvých potravín a celý deň niečo rátame – koľko porcií zamraziť, kedy uvariť, koľko dať porcií do mrazničky aby sa to ešte zmrazilo, za koľko sa stihne jedlo rozmrznúť cestou do práce, kedy vybrať jedlo z chladničky aby sa do obeda rozmrzlo, koľko hodín je málo a koľko veľa. Keď dojde k odchylke a nebodaj je v potravine nová ingrediencia tak nás len trápi – je mi zle preto, lebo to bolo staré (rozumej jednu až pár hodin mimo chladničku) alebo preto, že je v tom bobkový list/majoránka/hruška…?

ČAS
Čas sa s prechodom na SCD zrazu stratí. Celý deň človek premýšla nad tým, čo uvarí a potom musí ísť nakúpiť čerstvé potraviny a potom to musí uvariť. Večer varím asi 1-3 hodiny a ráno asi 40 minút. Ak je v práci dlhý deň, ostáva na spánok okolo 6-tich hodín. Parádička. Kebyže mám vačší mrazák, život by bol o pár hodín dlhší.

ENERGIA
Nie je. Jednak jete potraviny, ktoré nezasýtia a jednak ich jete málo, lebo ich nechcete ani vidieť. Málo je samozrejme relatívne, v pohode zjem jablkové pyré z 5 jabĺk. Vo fázi 1 je málo tukov a myslím, že som sa ešte k 6000 kJ/deň nepriblížila (ako som občas prerátavala). Ak aj jeme dosť, tak mne energiu berie aj to, že mi je po niektorej potravine zle. A to mi zabije zbytok dňa.

Je to proste lahoda 🙂

Pre-intro

Po dvoch rokoch návštev lekárov som skončila v januári s diagnózou histaminová intolerancia (HIT). HITka má docela vysokú prevalenciu (udávajú sa až 3 %) a tak nie je prekvapením, že je čím ďalej tým častejšie diagnostikovaná. Spektrum príznakov je veľmi široké a u každého individuálne, rovnako ako aj spektrum potravín, ktoré vadia, čo robí problematické dať „chorobe“ nejaké hranice. Mnohí preto považují HIT za módny HIT, ale sú to len tí, ktorí HITku nemajú 🙂 O samotnom ochorení sa dočítate všade na internete a jeho priebeh a nejaké listy, čo sa možu a nemožu jesť sem písať neplánujem, lebo každý sme individuál.

Po stanovení diagnózy som sa snažila googliť a zistiť všetky potrebné informácie, kúpila som si Daosin a snažila sa žiť s HIT. Vzhľadom k tomu, že ochorenie vám dosť upraví jedálničok samo (lebo je vám po určitom jedle zle), tak vylúčenie pár potravín nebol až taký problém. S Daosinom som si dala dobrý obed, ktorý by som predtým nezjedla, ale ten nejak ležal potom v žalúdku a opojný pocit z dobrého jedla človek nemal.. Asi mesiac sa mi žilo docela dobre, samozrejme, večerné jedlo bola vždy Pandorina skrinka. Potom sa zase nakupilo viac povinností, bola som strašne unavená a HITka sa ozývala už okolo obeda. Bola som príliš lenivá na eliminačnú diétu podľa HIT, lebo bola pomerne benevolentná a to ja hneď začnem šidiť. Potraviny zo zoznamov som nejedla, okrem tých, ktoré mi nič hrozné nerobili a to: tmavé pečivo, tvrdý syr a sójové mlieko. A potom prišli tie dni, ktoré HITkári poznajú, také naše „špatné dni“, kedy vadí všetko, ste hladí a pri predstave jedla je vám do plaču. Človek sa pýta sám seba, ktoré jedlo by si dal najradšej a tak som napríklad strávila deň na lístkovom ceste samotnom a s tvarohom (na ktorý teraz s láskou spomínam).
Pokračovala som v brúzdaní internetu a narazila na SCD dietu, ktorá sa používa u pacientov s gastrointerstinálnymi problémami, čo je v podstate prejav mojej HITky (v menšej miere sa mi pri niektorých jedlách upchá nos, bolí ma hlava (ale to snáď každého aj neHIT), občas kŕče a pomalé hojenie rán). SCD je pomerne stará a znovuobjavená diéta, z ktorej vychádza diéta bezlepková. Jej podstatou je vylúčenie poly- a oligosacharidov z diéty, čím sa zoznam potravín scvrkne na maso, zeleninu, ovocie a oriešky (zoznam povolených potravín je tu: http://www.breakingtheviciouscycle.info/legal/listing/). Niektorí možu prijímať mliečne výrobky.

Ofiko stránky SCD sú tu: http://scdlifestyle.com/
Pomerne užitočné info k začiatku sú tu: http://www.breakingtheviciouscycle.info/

Diéta je velmi prísna a spočiatku je nás HITkárov veľmi ťažké (až nemožné) dodržať optimálny pomer BTS denného príjmu. Ale na druhú stranu je dobré, že je prísna, lebo človek ľahšie určí, čo mu vadí a čo nie.
Jej podstatou je vybitie patologickej mikroflóry GIT na základe teórie, že práve patomikroflóra je podstatou všetkých chronických črevných ochorení (Crohn, IBD, ulcer. kolitida atp). Patologická mikroflóra je príčinou zápalu, ktorý vedie ku klinickým príznakom. Zníženie aktivity DAO potom nie je ťažké do vzorca doplniť – je pre mna totiž docela nepredstaviteľné, že by moje eneterocyty pri klinike boli plné zdravia a vitality. Po zástave príjmu potravy pre patomikroflóru sa predpokladá, že bude vybitá a možme črevo kolonizovať normálnou.
Tak som sa rozhodla to skúsiť, aj keď s veľkými obavami. Posledné dva roky som bola spokojná s pestrou a vyváženou stravou 5-6x denne a optimálnym pomerom BTS (ktorý som občas prešvihla 🙂 a bolo pre mňa nepredstaviteľné, že budem žiť o 4 potravinách. A hlavne bez tej čokolády! 🙂 Tak skúšam a preto vzniká tento blog.