Ako som zišla z SCD cesty

Keď som si tri dni po horskej výzve dala chleba, tak mi priateľ povedal „no to jsem teď zvědavý, jak ukončíš ten blog..“ Tak asi takto nejak 🙂 Ako to teda bolo?
Horská výzva bola supr trupr, potom sme šli k Oříškovej mame na véču, kde sme si dali ten guláš, ako som písala v poslednom príspevku. Po ňom mi bolo docela špatně v noci a dalšie tri dni mi bolo zle vkuse – presne pocit ako pred SCD – strašný, ale strašný hlad, ale zo všetkého zle. Druhý deň si robil Oříšek na véču chleba a ja keď som dávala chlieb do hriankovača, tak som takmer odpadla od túžby dať si aspoň kúsok – malý kúsok.
Dalšie dva dni neboli o nič lepšie a tak som si povedala, že sa asi SCD míňa účinku a ja mám z toho nervy a zase histamin hore. Nostávalo iné východisko, než si pridať prílohy. Začala som myslím špaldovými těstovinami (lebo tie proste milujem 🙂 a pokračovala jáhlami a pečivom. V polysacharidovej eufórii som si dala kaiserku z obchodu – to bola chyba! Zle nedobre po kaiserke, tak som si odškrtla dalšiu vec – nekupovať rozmrazované a dopekané pečivo. Nerobme si ilúzie o čistote v obchodoch a tak to nie je nič prekvapivé.

Za tie asi tri týždne, čo nie som už SCD+, som porušila SCD hrozným sposobom 🙂 takže čo som stihla skonzumovať: kilá vysoko% čokolády (nedalo, proste sa nedalo odolať a mne skrz HIT nevadí:-), mazanec (domáce kynuté veci sa zdajú byť ok), brambory (nič moc), natural a basmati ryžu, jáhly (ó, mnoho), pohanku, rýžové a špaldové nudle a žitný chlieb. Z mliečnych som si pridala len známu a bezpečnú mozzarelu. A olivy. Hneď je život prestrejší. Len by som furt jedla a jedla, tak to musím nejak utnúť 🙂

Takže kam teraz? Asi to tu trochu premenujem, svoju SCD cestu tu nechám, nech prípadne vytrvalejší ľudia majú návod a ja sem pridám občas niečo čo spapám 🙂

Reklamy

Phase 3 deň 14.

Dnešný deň bol test tohto režimu, nakoľko sme fičali horskú výzvu, dogtrek, 36 km. Ráno sme sa zobudili s mojim psom Ebi v penzione s taškou plnou jedla 🙂 Ráno som vstala o hoďku skor ako budík, dala som si musli s mliekom. Tentokrát som ale výnimočne použila mlieko z obchodu (mandlové). Obsahuje cukor, ale inak to nešlo, ale dala som asi deci všeho všudy. K tomu kafe z automatu. Rýchlo sme sa poobliekali a šli sme na vláčik, cestou sme si dali s Ebinkou dva banány.

Do Koutů sme dorazili pol hoďku pred štartom, tak to bolo veľmi hektické – rýchlo k autu, doplňiť neperlivu magnezku do camelbaku, namazať vazelínou, vymeniť nakoniec triká (bolo teplo) a zabaliť fíky! Desať minut pred štartom som ešte hladala záchodky (naštastie bez fronty) a pri odpočítavaní napájala moju novú úžasnú mp3 sony 🙂

Nakoniec sme štartovali posledné, lebo som dúfala, že tak nejak všetci pojdu a my sa nebudeme hnať. Lenže som nebola ani zahriata a v triku bola zima, tak sme nakoniec museli kopu ľudí predbehnúť. Prvé 1-2 km to bol davový pochod, potom v lesíku sa to trošku rozvolnilo. Prvé dve hoďky bola stúpačka, to sme riešili s Ebkou tak, že sme hodne pili a dali si sušené fíky. Na prvej kontrole (asi 12. km) sme zlupli banán a dala som si práškovú dextrózu. O tri kilometre ďalej bola občerstvovačka, tam som si dala dve jablká (požičala som si nožík na ošúpanie) a rozlúpala som polovinu pistácií a ešte šupla dextrózy. Eba si na občerstvovačke dala piškóty a bebe keksy.

HV

Išli sme ďalej, myslela som si, že si dáme pauzu na nejakom 28. km, ale od 24.-25. km to šlo kontinuálne hore a netvárilo sa, že to plánovalo nejak skoro končiť, tak sme s Ebkou cestou posvačili – znova banány, dojedli sme pistácie a ešte sme zjedli celé balenie kešu, trocha dextrózy a voda. To nám do pohody vystačilo do cieľa. V cieli nás už čakal milovaný melón. Ebka si dala moje cieľové jedlo od organizátorov – nejaké maso s nokmi.

Cestou dom sme sa stavovali u Oříškových rodičov, kde som do seba dala 2 domáce vajíčka (ach, domáce vajíčka!) a dve porcie gulášu (maso s cibulí, mňamka), čímž som akože introdukovala cibuli.

Domov sme ledva došli a mrtví zalahli.

Sumár:
výzvu sme zvládli s:

  • 4 banány,
  • asi 4 lyžice dextrózy,
  • 10 fík,
  • 100 g kešu
  • 100 g pistácií v slupce.. příšte si vezmem aj kešu solené.

potom:

  • 1/2 melóna,
  • 2 vajcia,
  • 2 porcie gulášu.

Phase 3 deň 13.

Piatok bol hektický deň – ráno sme vstávali skoro, dala som si musli s mliekom a banánové smúthie, lebo jahody už došli 🙂 V práci som robila ako divá a do toho jedla len nejaké balasty – mala som hrášok a musli. Povedala som si, že pojdem skor z práce na najem sa nejak cestou. Ešte som musela ísť vybrať mp3-ku a myslela som si, že si kúpim nejaké jedlo.

Nakoniec na to neprišlo, dovalila som sa domov, rýchlo sa začala baliť na horskú výzvu, na ktorú sme o šiestej mali odchádzať. Cestou sme chceli ísť nakúpiť a povedala som si, že si vezmem nejaký kurací plátok. Doma som si ešte raz dala musli a pojedla nejaké oriešky a zabalila jedlo na cestu.

Samozrejme, že sme si zabudli kúpiť tie kuratá v tresku 🙂 tak sme si na nádraží v olomouci kúpili telecí gyros. Ja som dostala telecí gyros do misky – len samo maso a Oříšek si ho dal normálne v bulce. Bolo to faaakt mrte dobré.

Večer sme došli na výzvu, zaregistrovali sa a kluci ma hodili do penzionu, lebo oni štartovali večer a ja až ráno. Večer som už len pojedla asi 50 g kešu a šla spať.

Phase 3 deň 12.

Nejak sa tá noc teda prehupla do štvrtka a ja som zase posnídala musli (už asi tretiu porciu od polnoci), smúthie a kafčo. Hor sa do práce takmer mŕtva, sebou som si žiadne jedlo nebrala.

Z práce som sa vymotala naštastie okolo obeda, lupla do seba nejaké to arašídov
é maslo, cestou som si kúpila hrášok, ktorého som kilo úspešne ešte pred príchodom domov vylúskala. Doma som sa rozhodla, že je akorát čas ísť spať.

Po zobudení som čo-to poklidila a keď som si uvedomila, že som zase celý deň nič moc nejedla, tak som sa rozhodla pre kráľovkú večeru a to, baconandeggs s žampionikmi. Lahodka! Keď k tomu prihodíte chleba a rajčata, spolahlivo to zasýti aj non-SCD stravníkov.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Ten jedálniček začína byť dosť odpudzujúci, že? 🙂 Ale fakt to tak je – pokiaľ si človek nenavarí, tak sa fakt nenaje :-/

Phase 3 deň 11.

Streda bol najhorší deň týždňa. Jednak som mala strašne vela práce a z práce prišla domov až okolo siedmej, ale ešte som mala nejakú prácu na dokončenie do štvrtka rána, tak to tak nejak vyšlo, že mi nebolo súdené spať.

Ráno sa začalo štandartne, musli+mlieko a smúthie, som zvedavá, či budem niekedy jesť niečo iné…mám pocit, že nie 🙂 Potom šup do práce, v pauzách som jedla hrach a musli. Na obed som mala mať delikatesu – dýňové pyré so šmakounom. Šmakouna som zvolila s prírodnou aroma, čo by mal byť naj-v pohode, lebo som chcela nejaký zdroj bielkovín. Bohužiaľ, to nebolo moc chutné, tak som zjedla asi polovičku.

Potom som už zase musela lietať kade-tade a odpoledne som už len zlupla banán a tešila sa domov. Doma to teda žiadna výhra nebola, nenapadlo ma nič kreatívnejšie než hlívu s cuketou a krůtím masom, čo je asi najrýchlejšie a najjednoduchšie jedlo.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Večer som ujedala oriešky a v pravidelných intervaloch počas noci sosala musli s mliekom. To bola teda noc :-/

Phase 3 deň 10.

Vzhľadom k nakopeniu práce som sa do utorka nakopla už o piatej ráno. Má to svoje výhody aj nevýhody, nevýhoda bola tá, že som pojedla všetko musli snáď čo som mala do nášho odchodu o siedmej 🙂 Na snídu klasika so smúthie.

Do práce som si sebou vzala žltý melón a nejaký banán a povedala som si, že stejnak cez obed musím do mesta, tak si niekde kúpim jedlo. Ako som plánovala, tak som aj spravila a kúpila si na Českej v okienku 1/2 kuraťa. Trochu ma znepokojilo, že boli vraj urobené o 10,30 a už bolo po 12-tej, tak som si pekne koledovala o nejakú HIT krízu, ale hlad bol silnejší a ja som brala všetkými desiatimi.

Cestou som sa stavila v zdravej výžive po slnečnicu a med a v zelovoci po bežnú nálož. Keď som si v kanclíku vyložila tu drůbež tak sklamanie velké – kura bolo nedopečené, ešte rúžové. Nie moc, ale campylobaktera neprosím. Takže 60 kč putovalo do koša a ja som rozlúskala všetok hrach, čo som mala a zapatlala to arašídovým maslom. Moje obedy fakt stoja za to.

Doma som sa rozhodla urobiť dýňové oči, nakoľko som mala aspoň dýňu. Mňamka ako vždy. A potom sa už šlo spať.

Sumár:

  • kopa musli,
  • smúthie,
  • žltý melón,
  • hrášok,
  • arašídové maslo,
  • dýňové oči,
  • kafčo, čaj, mošt.

Phase 3 deň 9.

Pondelky sú strašná otrava. Povedala som si, že ráno treba začať pozitívne a začala som ho obľúbeným trojbojom: jahodové smúthiemusli s mliekom a kafčo.

 

V práci dobré, dala som si zase nejaký žltý melón a tešila sa na obed, ktorý nebol nič iné než milované musli s mliekom. Okrem toho som si vzala ešte jedno nasomrené jablkové pyré z mrazáku, to bol dobrý krok a s láskou ho uzobávala. Myslím, že tým moje zásoby v ten deň skončili. Ale aspoň toho musli som pojdela dosť a myslím, že som to korunovala lyžicou arašídového masla, ktoré som konečne kúpila v tesku (iba to celoarašídové nemá pridaný cukor, ale nechutí nič moc). A pila som mošt.

 

Na niečo ako svačinu som víťazoslávne vytiahla papáju z chladničky, ktorú som jedla asi 1x. Kto ju nejedol – zrelé sú žlté a sú hodne sladké.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 

Do ovocnej misky s dvoma druhmi melóna a jahodami padla ako riť na šerbeľ.

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 

Na večeru som už nemala na nič chuť a tak som si urobila iba modifikáciu Kašulkinho šalátu: mrkva, hrášok a salát so sezamom. Ten sezam zo zdravej výživy je naozaj pecka!

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA